Na ihrisku desať zápasov za tri dni, práca na troch rôznych rozhodcovských pozíciách a napokon nominácia do crew pre jeden z najdôležitejších zápasov turnaja. Slovenský rozhodca Jakub Gerhardt bol na 2026 IFAF European Youth Flag Football Championships v talianskom Lido delle Nazioni súčasťou rozhodcovskej crew zápasu o bronz v kategórii Boys U17 medzi Talianskom a Fínskom.
Za nomináciou však nie sú iba tri dni na majstrovstvách Európy. Sú za ňou štyri roky rozhodovania, viac ako sto zápasov na Slovensku, desiatky stretnutí v zahraničí, medzinárodné kliniky a množstvo večerov strávených štúdiom pravidiel, mechaniky online školení a sledovanie rôznych videí.
S Jakubom sme sa rozprávali o ceste slovenského rozhodcu na európsky šampionát, o tom, čo znamená dostať nomináciu na medailový zápas, o novej technológii, ktorá môže zmeniť officiating vo flagu, ale aj o tom, ako sa môžu na podobnú cestu vydať ďalší slovenskí rozhodcovia.
Ako vyzerali majstrovstvá Európy mládeže z pohľadu rozhodcu?
Bol to veľký turnaj. Hralo sa v talianskom Lido delle Nazioni pri Benátkach v troch kategóriách kde rokordných 34 tímov zo 14 krajín podlao naozaj špičkové výkony. Za tri dni som odrozhodoval desať zápasov. Väčšinu na pozícii Down Judge, niekoľko ako Field Judge a dva zápasy ako piaty rozhodca, ktorého označujeme ako Alternate*.
*Alternate nie je iba náhradník pre prípad, že by sa niektorý z rozhodcov zranil. Počas zápasu aktívne pomáha Field Judgovi najmä s komunikáciou so sideline. Vysvetľuje rozhodnutia trénerom, poskytuje informácie o čase a skóre a komunikuje s Down Judgom napríklad pri tom, či tím po touchdowne potvrdzuje za jeden alebo dva body. Zároveň sleduje čas, zapisuje downy a štatistiky v novom systéme. V skratke odbremeňuje rozhodcov na ihrisku od ďalších povinností a pomáha tomu, aby hra prebiehala čo najplynulejšie.
Aká bola atmosféra šampionátu?
Presne taká, akú by mal podľa mňa každý mladý športovec aspoň raz zažiť. Na jednom mieste sa stretli najlepší mladí flag footballisti z celej Európy. Mnohí tento šport robia roky a na ihrisku bolo vidieť, na akej úrovni už mládežnícky flag je. Po touchdownoch sme videli napríklad aj backflipy a ďalšie oslavy, pri ktorých si človek uvedomí, akí atletickí títo mladí hráči sú. Rovnako silná však bola atmosféra mimo ihriska. Od skorého rána do večera hrala hudba, mladí športovci sa navštevovali, spoznávali, vymieňali si dresy a reprezentačné tričká. To sú veci, na ktoré budú podľa mňa spomínať celý život.
Organizácia bola na veľmi vysokej úrovni. Ihriská boli výborné, harmonogram fungoval a celý turnaj prebiehal veľmi plynulo. Talianska federácia spolu s IFAF odviedli obrovské množstvo práce. A o strave v taliansku snáď nemusím ani nič spomínať.
Vrcholom turnaja bola pre teba nominácia na zápas o bronz Boys U17. Ako sa rozhoduje o tom, kto dostane medailový zápas?
Výber prebieha počas celého turnaja. Supervisori sledujú rozhodcov, ich mechaniku, rozhodnutia a celkové výkony. Podľa toho sa na posledný deň menia crews a vyberajú ľudia na najdôležitejšie zápasy.
Nie je jednoduché dostať sa medzi rozhodcov, ktorí budú rozhodovať o medaily. My sme sa nominácie dozvedeli v našej chat skupine približne na obed, iba pár hodín pred medailovými zápasmi.
Bol som veľmi potešený. Samozrejme, finále o zlato na hlavnom štadióne by potešilo ešte viac, ale zápas o bronz je hneď ďalší z najdôležitejších zápasov turnaja a možnosť byť súčasťou takejto crew je veľká česť. Medailové zápasy sa nedostávajú. Treba si ich zaslúžiť.
Fínsko proti Taliansku a ty na pozícii Field Judge. Aký to bol zápas?
Po prvom polčase to bol stále pomerne tesný zápas. Taliansko viedlo 20:14. V druhom polčase však nastúpilo dominantnejšie a napokon získalo bronz po víťazstve 46:26.
Pre mňa bolo dôležité aj to, že som zápas rozhodoval ako Field Judge. FJ je vo flagu jedna z kľúčových pozícií. Má na starosti čas a v štvorčlennej crew je jediným rozhodcom na strane ihriska, kde stoja tímy. A to je špecifické prostredie. Tréneri a hráči sú pár metrov od vás. Poznajú svojich hráčov, majú nascoutovaného súpera a každú situáciu sledujú zblízka. Každá chyba, ale pokojne aj správne rozhodnutie v neprospech ich tímu, môže byť okamžite rozporované.
Rozhodca preto musí byť schopný zostať pokojný a musí si byť istý svojím rozhodnutím. Tá istota nevznikne tým, že si jednoducho poviete, že máte pravdu. Musí byť podporená znalosťou pravidiel, dobrou mechanikou a skúsenosťami.
Bol si pred takým dôležitým zápasom nervózny?
Cestou domov som dostal presne túto otázku. A uvedomil som si, že stres zo zápasov zo mňa už dávnejšie opadol. Vďaka tomu, ako som sa na turnaj pripravoval, som bol presvedčený, že na ten zápas patrím. Výkony počas turnaja a feedback, ktorý som dostával od supervisorov, mi dali dostatočnú sebadôveru na to, aby som veril svojmu úsudku a svojim rozhodnutiam.
V zápase napríklad prišla situácia, keď sa sideline dožadovala flag za pass interference. Ja som ho nehodil. Cez polčas mi supervisor povedal, že to bol správny no-call. Po turnaji som si situáciu pozrel aj na videu a potvrdilo sa mi to. Presne v takých momentoch musíte zostať pokojný a veriť tomu, čo ste videli.
Tvoja rozhodcovská cesta pritom trvá iba štyri roky. Ako sa začala?
K rozhodovaniu som sa dostal ako tímový rozhodca, ale veľmi rýchlo som sa zapracoval medzi oficiálnych rozhodcov SAAF.
Niekedy v roku 2024 som si začal uvedomovať, že ak sa chcem výraznejšie zlepšovať, potrebujem skúsenosti zo zahraničia. Vždy, keď som sa vrátil zo zahraničného turnaja, rozhodovalo sa mi doma jednoduchšie a ľahšie.
V roku 2025 som už začal svoj osobný aj pracovný kalendár plánovať podľa turnajov, na ktoré som chcel ísť.
Na jar 2026 som napríklad vycestoval práve na Copenhagen Bowl vyslovene kvôli oficiálnej IFAF referee clinic. Celý deň pred turnajom sme mali prednášky aj praktické cvičenia a vzdelávanie pokračovalo aj počas samotného turnaja. Supervisori boli pri ihriskách, sledovali nás a dávali nám spätnú väzbu.
Možnosť pracovať s ľuďmi s obrovskými skúsenosťami z rôznych krajín ma výrazne posunula. Určitým potvrdením tohto progresu pre mňa je aj to, že na posledných dvoch veľkých turnajoch som bol nominovaný na bronzové zápasy najvyšších kategórií. V Kodani to bol mužský zápas nemeckého a talianskeho národného tímu a teraz v Taliansku Boys U17.
Za štyrmi rokmi sa však skrýva pomerne veľké množstvo zápasov.
Na Slovensku je to viac ako sto zápasov pod SAAF – liga, pohár, Future Bowl, Beach Flag a ďalšie podujatia. Veľa skúseností som však cielene zbieral v zahraničí. Na Adria Bowloch som odrozhodoval viac ako 35 zápasov. Zúčastnil som sa posledných dvoch Champions Bowlov v Prahe a v Poreči a prešiel som tam všetkými rozhodcovskými pozíciami. A takisto chodím s tímom Invicibles na ligové zápasi do rakúskej ligy.
Dôležitejšie než samotný počet zápasov je však podľa mňa to, s kým ich rozhodujete.
Mal som možnosť byť v crews so skúsenými medzinárodnými rozhodcami a učiť sa od ľudí ako Markus Agenbrink (SWE), Jed Brookes-Lewis (GB), Marko Jurak (GER), Omer Sela (ISR), Riccardo Zampedri (ITA) a mnohých ďalších. Keď máte okolo seba ľudí, ktorí majú za sebou tisíce zápasov a niektorí sa podieľajú aj na tvorbe pravidiel, potrebujete počúvať.
Koľko práce rozhodcu vlastne prebieha mimo ihriska?
Obrovské množstvo. Pred majstrovstvami som sa pripravoval prakticky každý večer. Turnajové online cally trvali dve až tri hodiny a okrem toho som skoro každý večer aspoň hodinu pozeral zápasy. Nepozeral som ich však ako fanúšik. Sledoval som rozhodcov – ich positioning, mechaniku, komunikáciu, announcements, calls a množstvo malých detailov, ktoré si bežný divák často ani nevšimne. Postupne som začal pracovať aj s databázou vyhodnotených situácií pre rozhodcov. Nájdete tam mechaniku, správne aj nesprávne rozhodnutia, no-calls, good no-calls, jednotlivé pozície aj fungovanie celej crew. To sa pre mňa stalo študijním materiálom pred turnajom. A, samozrejme, zostáva aj ďalej.
Čo podľa teba odlišuje dobrého rozhodcu od človeka, ktorý iba pozná pravidlá?
Znalosť pravidiel a schopnosť správne ich aplikovať sú základ. Potom prichádza mechanika – kde stáť, kam sa pozerať, ako sa pohybovať a za čo ste na svojej pozícii zodpovedný. Ale jednou z najdôležitejších vecí je podľa mňa prístup ku komunikácii a poskytovaniu informácií tímom a trénerom.
Najlepší rozhodcovia, s ktorými som mal možnosť pracovať, majú hru aj svoju crew pod kontrolou. Keď nastane situácia, v ktorej musia zasiahnuť, robia to pokojne a vyrovnane. Hráči z nich cítia, že situácia je pod kontrolou. Nemusia s rozhodnutím súhlasiť, ale spôsob komunikácie im dáva dôveru, že rozhodca vie, čo robí. Každý rozhodca, vrátane tých najlepších, urobí chybu. Ide o to, aby sme ich každým turnajom dokázali eliminovať, znižovať ich počet a podávať konzistentné výkony. A je tu ešte jedna vec, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Hráči a tréneri venujú príprave na zápasy obrovské množstvo času a úsilia. Myslím si, že by sa to malo odzrkadľovať aj v našej príprave. Rozhodovanie nie je iba o tom prísť na ihrisko s píšťalkou.
Na majstrovstvách ste testovali aj novú technológiu – smart hodinky pre rozhodcov. Ako fungovali?
Podľa mňa je to budúcnosť tohto športu. Field Judge cez hodinky pracuje s údajmi, ktoré sa následne zobrazujú live. Zo všetkých ihrísk sú informácie dostupné v aplikácii IFAF Play a pri livestreamovaných zápasoch sa zobrazujú priamo v prenose. Divák tak môže aktuálne vidieť down, distance, skóre, zostávajúci čas, timeouty či informáciu o faule na ihrisku.Pre mňa je však najväčšia hodnota tejto technológie v niečom inom: vďaka hodinkám môže rozhodca menej pozerať na hodinky alebo do zapisovacieho bloku a viac na ihrisko. A presne tam má byť jeho pozornosť.
Veľmi zaujímavé bolo aj to, ako rýchlo sa systém počas turnaja vyvíjal. Niektoré pripomienky rozhodcov boli zapracované už na ďalší deň, jedna dokonca medzi zápasmi. Pri jednej úprave potom zaznelo aj „thanks to Jakub…“, keď sa menil spôsob, akým sme určité informácie zaznamenávali, aby sa následne správne zobrazovali v live broadcastoch. Už počas jedného z prvých online callov som napríklad navrhol, aby hodinky pri two-minute warning zavibrovali. Funkcia bola zapracovaná a hodinky vás tak vibráciou a upozornením na zápästí informujú o two-minute warning a nemusíte kontrolovať displej práve vo chvíli, keď máte sledovať dianie na ihrisku.
Neboli sme teda iba používateľmi hotového produktu. Reálny turnaj slúžil na to, aby sa systém na základe skúseností priamo z ihriska ďalej zlepšoval. Systém sa stále vyvíja a bude sa testovať aj na ďalších turnajoch. Verím, že podobná technológia sa v budúcnosti stane bežnou súčasťou flag footballu. Teším sa na moment, keď ju raz budeme mať aj doma na našich ligových zápasoch.
Flag football čaká v Los Angeles 2028 olympijská premiéra. Je už cítiť, kam tento šport smeruje?
Jednoznačne. LA 2028 je pre flag football obrovská vec a už teraz vidíme, ako sa jednotlivé krajiny pripravujú a ako šport profesionalizujú. Veľmi dobre to bolo viditeľné práve v Taliansku. Luke Záhradka, taliansky QB, je pre množstvo mladých talianskych hráčov vzorom. Keď prišiel na autogramiádu, bolo vidieť, aký veľký vplyv môže mať úspešný reprezentant na ďalšiu generáciu. S rastom športu však musí rásť aj úroveň rozhodcov. Kvalita officiatingu na medzinárodnej úrovni je veľmi vysoká a skúsenosti rozhodcov nominovaných na najväčšie podujatia tomu zodpovedajú.
Ako je na tom rozhodovanie flag footballu na Slovensku?
Chýbajú nám rozhodcovia. Ale tento problém rieši prakticky každá krajina. Či má rozhodcov päť alebo päťdesiat, stále progres potrebuje ďalších. Na Slovensku je nás hŕstka a ešte menej máme white hats, teda Referees – hlavných rozhodcov. V úzkej skupine však pracujeme na tom, aby sme úroveň slovenského officiatingu systematicky zvyšovali.
Pripravujeme štvorúrovňový systém rozhodcovských licencií. Prvá úroveň má byť určená tímovým rozhodcom, ktorí získajú základy pravidiel a trojčlennej mechaniky na pozíciách Down Judge a Field Judge. Ďalšie úrovne budú postupne pripravovať skúsenejších rozhodcov vrátane hlavných rozhodcov a najvyšší stupeň má byť určený rozhodcom pripraveným reprezentovať Slovensko na medzinárodných a IFAF turnajoch.
Veľmi sa teším na tento nový prístup SAAF. Chceme vytvoriť systém, v ktorom bude mať rozhodca jasnú cestu od prvého školenia až po medzinárodnú úroveň.
Slovensko malo na šampionáte U15 reprezentáciu. Môže jej ďalší vývoj otvoriť dvere aj ďalším slovenským rozhodcom?
Verím, že áno. Naše U15 kategórie postupne starnú a verím, že v budúcnosti dokážeme postaviť aj U17 tímy. S rastom našich reprezentačných výberov môže vzniknúť priestor, aby na podobné šampionáty cestovalo za Slovensko aj viac rozhodcov.
Preto by som chcel každého, koho rozhodovanie aspoň trochu zaujíma, povzbudiť: príďte na naše školenia a začnite pískať. Zbierajte skúsenosti lokálne. Dajte nám o sebe vedieť a pridáme vás do skupiny, kde sa rozprávame o pravidlách, situáciách a turnajoch. Zaškolíme vás a budeme vás mentorovať.
A hlavne pískajte aj na tréningoch. Práve tréning je ideálne miesto na získavanie skúseností. O výsledok nejde, prípadná chyba tím nič nestojí a vy získavate opakovania, ktoré sa vám neskôr vrátia v ligových zápasoch.
Keď nazbierate skúsenosti, môžete začať cestovať so svojím tímom. Veľa tímov u nás hrá českú alebo rakúsku ligu a postupne začína chodiť aj na medzinárodné turnaje, ako je napríklad Adria Bowl. Práve takto sa dá krok po kroku dostať k ďalším skúsenostiam a neskôr aj k samostatným medzinárodným nomináciám.
Aké sú tvoje ďalšie rozhodcovské ciele?
Samozrejme, olympijské hry sú snom asi každého ambiciózneho rozhodcu. Nemôžem povedať, že by som taký sen nemal. Zatiaľ to však vnímam skôr ako sen než reálny cieľ.
Sú rozhodcovia, ktorí tento šport rozhodujú dekády, podieľajú sa na tvorbe pravidiel a prichádzajú z krajín s vysokou úrovňou súťaží. Napríklad v Spojených štátoch s týmto športom doslova vyrastajú. Bolo by priam neuveriteľné nominovať sa na tak prestížny event.
Oveľa uchopiteľnejšími cieľmi sú pre mňa seniorské majstrovstvá Európy a, samozrejme, majstrovstvá sveta. To sú logické ďalšie kroky v rámci IFAF. Cesta k nim však nezačína nomináciou. Začína kvalitnou reprezentáciou v slovenskej lige, pokračuje vypomáhaním v okolitých ligách a pravidelné zúčastnovanie sa na medzinárodných turnajoch ako sú napríklad Adria Bowl, Copenhagen Bowl či Capital Bowl v Paríži alebo účať na pozvánku na každoročnom turnaji najlepších klubov v európe – Champions Bowl. A možno raz aj turnajmi mimo Európy, ale to nechcem ešte predbiehať.
Zároveň sa moja pozornosť postupne presúva aj k vzdelávaniu ďalších slovenských rozhodcov. Pracujem aktuálne na lokálnych školeniach a čoskoro opäť začneme školiť všetky nové úrovne rozhodcovských licencií.
Čo by si dnes povedal Jakubovi, ktorý pred štyrmi rokmi začínal ako tímový rozhodca?
Venuj tomu čas. Vzdelávaj sa. Cestuj. Spoznávaj rozhodcov na najvyššej úrovni a hlavne ľudí, ktorí ti dokážu dať úprimný feedback a pomôžu ti posunúť sa ďalej. Nerobíš to iba pre seba. Chceš sa dostať na úroveň, ktorú si zaslúžia hráči, tréneri a napokon aj naša domáca liga.
Jeden zo silných momentov šampionátu pritom prišiel pre Jakuba Gerhardta ešte pred prvým zápasom. Počas otváracieho ceremoniálu boli na pódiu predstavení aj rozhodcovia. Keď zaznelo jeho meno, zo slovenského publika bolo počuť hlasný potlesk. „Bolo to počuť až na pódiu. Bol to úprimne veľmi príjemný moment, ktorý ma potešil.“
O niekoľko dní neskôr prišla nominácia do crew zápasu o bronz. Taliansko v ňom zdolalo Fínsko 46:26 a slovenský flag football tak mal svoje zastúpenie medzi rozhodcami jedného z najdôležitejších zápasov európskeho šampionátu.
Pre Gerhardta však cesta nekončí jedným medailovým zápasom. Jeho ambíciou je ďalej zbierať medzinárodné skúsenosti a zároveň ich prenášať späť na Slovensko – k ďalším rozhodcom, ktorí možno dnes stoja na sideline svojho prvého tréningu.
„Medailové zápasy sa nedostávajú. Treba si ich zaslúžiť.“ Jakub Gerhardt zároveň ďakuje Slovenskej asociácii amerického futbalu (SAAF) za podporu a nomináciu mať možnosť reprezentovať slovenský flag football na medzinárodnej úrovni.