Stále rozrastajúci sa šport na Slovenskom území má za sebou týždeň, ktorý môžeme nazvať týždeň spomienok, alebo týždeň memoriálov. Dva kluby sa rozhodli uctiť si pamiatku svojich priateľov a bývalých hráčov. Ako sme sa presvedčili, stala sa z toho veľmi pekná tradícia so širším významom. Vytvorila sa udalosť ponúkajúca priestor pre športové zápolenie tímov v duchu fair play, ale aj priestor pre stretnutie priateľov, rodín, či športovo založených ľudí.
V týždni od 20. do 26. októbra sme sa o tom mohli presvedčiť na vlastnej koži. Najprv sa dejiskom už takmer rodinného Memoriálu Viktora Kincela stala Nitra, o týždeň neskôr sa Memoriál Lukáša Kopčana odohral vo Zvolene.
V Nitre, domovskom stánku klubu amerického futbalu Nitra Knights sa memoriál pretransformoval na už rodinnú tradíciu MVK Community day. Program pre celé rodiny, občerstvenie, turnaj, maľovanie na tvár, súťaže či užívanie si tréningových praktík na vlastnej koži. Presne takto to v Nitre vyzeralo v nedeľu, 20. októbra. Samotní organizátori nenechali nič na náhodu a areál FC Nitra sa premenil na športovo – spoločenský komplex v znamení amerického futbalu. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na tých, ktorých si chceme touto udalosťou pripomenúť. V tomto prípade je ním Viktor Kincel, na ktorého si takto spomína podpredseda klubu Nitra Knights Matej Gašperán:
V tíme amerického futbalu Nitra Knights pôsobil 12 rokov ako hráč, kapitán aj tréner a bol tiež reprezentant Slovenskej republiky. Nitra Knights si Viktora týmto spôsobom pripomína ako hráča, trénera a tiež otca, syna a kamaráta. Bol jedným z mála, ktorí držali klub Nitra Knights pri živote v časoch jeho existenčnej krízy, kedy drvivá väčšina zakladajúcich členov klubu ukončila svoju činnosť a nastupujúca generácia bola ešte bez skúseností a početne malá. V týchto časoch ukázal, že jeho srdce bije pre AF nielen v časoch keď sa klubu darí.
V srdci stredného Slovenska, vo Zvolene, si svoje miesto našiel klub Zvolen Patriots. Za účasti domáceho celku a tímov Trnava Bulldogs, Nitra Knights a Cassovia Steelers sa 26. októbra odohral memoriál, ktorým si pripomenuli a uctili pamiatku Lukáša Kopčana. Udalosť po celý deň doprevádzala príjemná atmosféra a slnečné počasie, čo sa podpísalo aj na kvalitných hráčskych výkonoch. Aj keď sa domáci hráči veľmi chceli vo finálovom zápase prebojovať k trofeji, spomienkové podujatie nakoniec ovládli v oklieštenej zostave hráči Trnavy.
Takže aj Americký futbal na Slovensku má už svoje tradičné podujatia. Čo sa ale chystá v najbližšom období, aké zmeny nastávajú, a aké sú priority a ciele v tomto rýchlo rastúcom športe na Slovenku? O tom nám porozprával prezident Slovenskej asociácie amerického futbalu pán Michal Slašťan:
Kluby a aj samotná asociácia momentálne prechádzajú generačnou výmenou. U nás v asociácii aktuálne vytvárame nový tím ľudí, ktorí svojou novou energiou a entuziazmom umožnia splniť neľahké ciele. Pracujeme na nových projektoch, od ktorých si sľubujeme zvýšenie povedomia o americkom futbale a určite aj nárast počtu zaregistrovaných hráčov.
V druhej časti nášho nepravidelného seriálu #OstanPriFutbale by sme Vám radi predstavili ďalšiu osobnosť amerického futbalu na Slovensku. Rovnako ako Peter Meluš aj táto osoba, začínala s futbalom ako hráč, no dnes už pôsobí vo futbale v inej funkcii. Vzhľadom na blížiaci sa nábor rozhodcov SAAF bude tento článok o Jurajovi Sopkuliakovi.
Jurajov prvý kontakt s futbalom bol niekedy okolo roku 2001, keď s partiou kamarátov hrávali na ihrisku pred domom v jeho rodných Nových Zámkov niečo, čo by sme v dnešnej dobe nazvali “backyard football”. „Podmienky boli drsné, žiadna vystroj, minimálna znalosť pravidiel ale za to maximálna chuť a odhodlanie. Hralo sa za každého počasia, horúčava, mraz, sneh, dážď. Bolo nám to jedno, hlavne, že sme hrali. Samozrejme full contact. Rozbite nosy, otrasy mozgu, dotrhane mikiny a vačky od psích výkalov boli celkom bežne. Vždy sme sa pri tom dobre zabavili.”, dodal Juraj. Jeho ďalšie kroky nasledovali do juniorkského tímu Bratislava Monarchs, kde tesne pred druhou sezónou prišlo prvé zranenie (zlomené predkolenie), ktoré ho na 3 roky vyradilo z diania, aby sa následne vrátil do už “novovznikajúcej” Nitry Knights, kde pôsobil väčšinu svojej kariéry. Juraj sa na pozícií middle linebacker prebojoval do základnej zostavy prvého reprezentačného výberu Slovenska a zároveň si vyskúšal aj medzinárodne ligy ako hráč Bratislavy Monarchs a Topoľčany Kings.
Počiatky jeho rozhodcovskej kariéry siahajú do roku 2011, keď na Slovensku rozhodcovia prakticky neexistovali, čo znamenalo prekážku v ďalšom rozvoji domácej súťaže. Po dohode všetkých tímov boli vyslaní zástupcovia každého klubu na české školenie rozhodcov. “Na školenie som išiel s veľkým sebavedomým ohľadne mojich znalostí, ktoré mi vydržalo do momentu, keď som dostal do ruky test pre rozhodcov. Vtedy som pochopil, že vlastne o pravidlách toho viem veľmi malo a zároveň sa vo mne prebudila chuť spoznať tento šport zo stránky pred tým nepoznanej. Aká hlboká je “zajačia nora” sa presviedčam dodnes.”
Juraj pôsobí ako rozhodca už deviatu sezónu. Má za sebou približne 200 zápasov, Majstrovstvá sveta U19 v Kuvajte, Three nations cup, niekoľko zápasov reprezentácie, všetky Slovak Bowly a niekoľko zápasov v zahraničných ligách odpískané väčšinou na pozícií Referee a Umpire. Zároveň je predseda rozhodcovskej komisie a podieľa sa na školiacom procese slovenských rozhodcov. „Americký futbal má oproti iným športom tú výhodu, že keď sa človek snaží a pracuje na sebe, pomerne rýchlo sa dokáže dostať k rozhodovaniu zaujímavých zápasov aj na medzinárodnej úrovni. Všetko v podstate závisí od vôle samotných rozhodcov. Rozhodovať reprezentačný zápas pred plným štadiónom v skvelej atmosfére je vskutku nevšedným zážitkom,“ hovorí Juraj a dodáva: „Všetci hráči veľmi dobre poznajú “ten pocit”, keď vybiehajú na ihrisko spolu so svojím tímom. Ten nával adrenalínu, nervozity, vzrušenia, hrdosti. Kto tento pocit zažil, vie že to je ako droga. Droga, ktorá keď ste hráč, raz skonči. Avšak tie pocity sú absolútne totožné, keď vybiehate na ihrisko ako rozhodca. Tretí tím na ihrisku sú rozhodcovia. Počas celého zápasu prebieha medzi rozhodcami neustála neverbálna ale aj verbálna komunikácia. Rozhodca na ihrisku neustále niečo robí, aj keď sa zdá, že sa nič nedeje. Je to paralelný svet so svojimi zákonitosťami, ktorý sa odohráva počas zápasu a dá o sebe vedieť bežnému divákovi iba pár krát za zápas. Napriek tomu, že byť rozhodcom nie je vždy populárna funkcia, nikdy som neľutoval, že som sa na to dal, prinieslo mi to množstvo cenných skúseností, zážitkov a priateľov.”
My už len dodáme, že tento víkend sa v Žiline uskutoční nábor spojený so školením rozhodcov. Všetci prípadní záujemcovia o rozhodovanie sú vítaní. Viac na officials@saaf.sk.
Vaše osobné údaje budú spracované a informácie z vášho zariadenia (súbory cookie, jedinečné identifikátory a ďalšie údaje zariadenia) môžu byť uchovávané, používané a zdieľané s dodávateľmi tretích strán, prípadne používané konkrétne týmto webom alebo aplikáciou.
Niektorí dodávatelia môžu spracúvať vaše osobné údaje na základe oprávneného záujmu, proti ktorému môžete vzniesť námietku pomocou možností nižšie.
